Rozhovor so zakladateľom Sučany Alumni, Tomášom Jackom (ročník 2001-2006). Kde nabral inšpiráciu, aké boli začiatky, a čo bolo potrebné pre založenie sa dozviete v rozhovore, ktorý sa uskutočnil ešte v apríli 2010.
Sučany Alumni pôsobí už takmer rok. Ako by si zhodnotil jeho doterajšiu činnosť?
Áno, v júli 2010 to bude presne rok, ako nám prišiel list z Ministerstva vnútra SR o registrácii občianskeho združenia Sučany Alumni – Spoločnosť absolventov gymnázia v Sučanoch. Doterajšiu činnosť ja osobne hodnotím veľmi kladne. Rád by som však položil túto otázku všetkým členom, keďže sú to predovšetkým oni, ktorí by mali hodnotiť našu a moju činnosť. Činnosť Alumni hodnotím kladne vďaka pomerne mnohým cieľom, ktoré sme si stanovili a z ktorých väčšina bola splnených. Spomeniem len niekoľko: uskutočnenie zaujímavých prezentácií a súťaží pre študentov a zamestnancov školy, plne funkčná a moderná webstránka spolu s jedinečnou elektronickou databázou členov, spolupráca s vedením školy, Študentskou radou a Radou rodičov; a pre mňa osobne snáď najdôležitejší, zabezpečenie dostatočných finančných prostriedkov pre projekt Štipendia Milana Hodžu. Chcel by som však ešte pripomenúť, aby sme nezabúdali že Alumni je stále iba na začiatku a tie bývajú vždy náročné. Vďaka fantastickému tímu, podpore zo strany jednak vedenia, rodičov a žiakov školy, bol ale začiatok a prvý rok Alumni pomerne hladký.
Čo ťa inšpirovalo k založeniu Sučany Alumni?
Som si istý, že bez 6 rokov v Anglicku by som sa k niečomu takému asi neodhodlal. Nemal by som potrebnú odvahu ale ani know-how, ako by niečo takéto mohlo fungovať. V Británii som totiž videl či už na strednej škole alebo neskôr na univerzite a univerzitnom internáte, že obdobné organizácie môžu mať veľmi pozitívny vplyv na inštitúciu pri ktorej vznikli. Ja osobne som z týchto organizácií profitoval, keď mi napríklad na univerzitnom internáte v Manchestri bolo udelené štipendium „za prínos do života a komunity na internáte“. Aj vďaka tomuto štipendiu som mohol ostať na pomerne drahom internáte, kde som mal na starosti knižnicu. Páčilo sa mi, že takéto štipendium je udelené nie na základe akademických výsledkov, ale na základe osobnostných predpokladov. To bolo napríklad aj inšpiráciou pre Alumni Award. Navyše, už roky som mal pocit, že v Sučanoch to už nie je také, aké to bývalo za čias, kedy na školu chodil môj brat Róbert (1995-2000). Vtedy bola na škole skutočne britská atmosféra, z ktorej som ešte aj ja počas môjho štúdia na GBASe čerpal. Chcel som teda, aby táto atmosféra a kvalita školy ostala. Chcel som, aby sa aj absolventi aktívnejšie zaujímali o osud školy a v ideálnom prípade ho aj v pozitívnom ovplyvňovali. Dovolím si tvrdiť, že naša škola má možno najúspešnejších absolventov zo všetkých stredných škôl na Slovensku. A nehovorím iba o akademickom rozmere. Bol by hriech tento potenciál nevyužiť.
Aké boli začiatky? Čo všetko je vlastne potrebné na to, aby takáto organizácia fungovala?
Začiatky boli hlavne časovo náročné. Mojim obrovským šťastím bolo, že v tom čase som bol na konci štúdia a mal som už len na starosti písať diplomovú prácu. Takže veci ohľadom Alumni som skôr bral ako relax. Na takúto plne fungujúcu organizáciu potrebujete: dať dokopy zodpovedný a vyvážený tím, vymyslieť program, napísať stanovy, zaregistrovať sa na Ministerstve vnútra SR, založiť účet v banke, vybaviť pridelenie IČO a DIČ (nie je povinné), zabezpečiť veci ohľadom webu. Je tiež dôležité byť v kontakte či už s vedením školy, zástupcami rodičov a žiakov. Keďže v škole nemôžem byť každý deň, je preto ideálne mať niekoho na škole. Profesor Paulík je týmto dôležitým kontaktom, za čo som mu veľmi vďačný. Okrem toho je dobré mať aj spoľahlivých pomocníkov z radov študentov. No a potrebné sú samozrejme aj finančné zdroje. Práve preto sú veľmi dôležité členské príspevky a sponzoring. Tie nám umožňujú organizovať aktraktívnejší program. Aj preto chcem aj touto cestou poďakovať absolventovi Jakubovi Malému (1995-2000) a firme X-Trade Brokers.
Žijeme v dobe nekonečných komunikačných možností. Bolo jednoduché získať kontakty na dávnejších absolventov školy?
Vďaka internetu a sociálnym sieťam to nie je žiadny problém. Ako väčší problém než získať kontakt na niektorých absolventov je však často získanie si ich pre našu myšlienku a presvedčiť ich, aby sa stali členmi Alumni. Bez členských príspevkov totiž nemôžeme robiť plnohodnotný program a už vôbec nemôžeme podporovať školu tak, ako by sme chceli a ako by si zaslúžila. Samozrejme že aj akákoľvek iná pomoc od absolventov je vítaná.
Prejavili študenti záujem o členstvo v Sučany Alumni a o aktivity s ním spojené?
V tomto bol zo začiatku dosť problém, keďže skoro nikto zo študentov nikdy o podobnej organizácii nepočul a teda nevedel si predstaviť jej zmysel a už vôbec nie nutnosť platiť si každý rok členské. Navyše môže mýliť trocha názov, kedže sme spoločnosť absolventov. Väčšina našich aktivít sa však zameriava práve na študentov a tí teda môžu najviac profitovať z členstva. Veríme, že práve investícia do dnešných študentov posunie školu v budúcnosti vpred. A možno nielen školu.
Sučany Alumni už zorganizovalo viacero diskusií pre študentov – členov aj nečlenov. Mohol by si tieto diskusie trochu priblížiť?
Do konca apríla 2010 za uskutočnilo až 6 prezentácií a diskusií. Témou prvej bolo univerzitné štúdium v zahraničí. Študenti sa mali možnosť priamo z úst absolventov Sučian dozvedieť viac o kvalitných univerzitách v ČR, USA a UK. V novembri prišiel absolvent Adam Fico (2001-2006) žiakom porozprávať o jeho práci poslaneckého asistenta v Britskom parlamente. Tretia prezentácia bola a letných pracovných pobytoch v zahraničí pre študentov. Na štvrtú prezentáciu prišla Ivana Sendecká, ktorá vedie projekt Next Generation Leaders of Slovakia a vysvetľovala študentom dôležitosť ich každodenného konania pre ich budúcnosť. Ďalšia prezentácia bola na tému univerzitné štúdium v Británii. Spoločne s Tomášom Paulíkom sme hovorili o početných možnostiach, výhodách a tiež sme sa snažili prekonať mýtus o tom, že štúdium v Británii je len pre najbohatších. Zatiaľ poslednou diskusiou bolo stretnutie s dvoma veľmi úspešnými Slovákmi, Robertom Mistríkom a Jurajom Drobom. Tí hovorili o svojich pracovných skúsenostiach a štúdiu doma i v zahraničí. Sympatické bolo, že diskusiu organizačne zabezpečil jeden zo študentov školy a zároveň člen Sučany Alumni. Presne o toto nám išlo, zapojiť študentov a poskytnúť im ešte väčší priestor na sebarealizáciu. O všetky tieto diskusie bol veľmi dobrý záujem. Chceli sme žiakom najprv ukázať, čo všetko im môže Alumni dať a preto bol vstup na ne otvorený aj pre nečlenov. Od budúceho školského roka však bude väčšina prezentácií podobne ako už je teraz účasť v súťažiach podmienená členstvom v Alumni.
Okrem toho bola vyhlásená aj Essay Competition. Ako to nakoniec dopadlo? Bude aj ďalší ročník?
Nato že Essay Competition bola naša prvá súťaž ju hodnotíme kladne. Boli sme síce trocha sklamaní z nízkej účasti ale na druhú stranu nám urobili veľkú radosť všetky ocenené eseje. Určite plánujeme aj ďalší ročník. Chceme totiž v Alumni poskytnúť pre každého niečo. Témy sa navyše snažíme vyberať tak, aby nám a vedeniu školy slúžili ako určitý feedback a podnety na zlepšenie. Študenti sa majú teda možnosť konkrétne vyjadriť k tomu, čo ich na škole trápi a navrhnúť zlepšenia. Navyše sú ešte zato aj odmenení.
Nedávno bola tiež spustená databáza členov na internetovej stránke Sučany Alumni. Čo všetko sa tam dá nájsť?
Vďaka absolventovi Radovi Husárovi (2001-2006) sa nám podarilo vo veľmi krátkom čase spustiť veľmi zaujímavú a prehľadnú databázu členov Alumni. Členovia v nej nájdu užitočné kontakty na absolventov, ktoré sa im môžu zísť napríklad pri výbere vysokej školy alebo pri hľadaní letnej brigády a neskôr zamestnania. Takéto kontakty sú skutočne na nezaplatanie. V databáze funguje aj vyhľadávanie, takže je možné si veľmi rýchlo nájsť predovšetkým informácie o univerzite, zamestnaní, aktivitách a samozrejme kontakt
Aké ďalšie aktivity Sučany Alumni sú v pláne v blízkej budúcnosti?
Školský rok 2010/2011 bude skutočne prelomový, keďže škola bude oslavovať už 20. výročie založenia. Okrem zopakovania aktivít z posledného školského roka by sme chceli pomôcť a podieľať sa na organizovaní programu osláv výročia školy. V Alumni vždy vítame nové nápady a pripomienky. Budeme len radi ak naše aktivity vzniknú práve na podnet či už študentov, zamestnancov alebo absolventov školy.
Čo by si chcel ešte v budúcnosti vylepšiť na Sučany Alumni? Ako by sa podľa teba malo Sučany Alumni ďalej vyvíjať?
Chceli by sme, aby SA plnilo ešte dôležitejšiu úlohu na škole. Aby sme nepôsobili len ako nejaký klub nadšencov, ale aby sme boli ešte aktívnejšou súčasťou diania na škole. Chceli by sme plniť úlohy, na ktoré ostatné zložky školy (vedenie, ZRPŠ, Rada rodičov) buď nemajú dostatok času, zdrojov alebo know-how. Najväčší potenciál vidím v marketingu školy. Ale pre začiatok mne osobne bude stačiť, keď do budúcna navýšime počet členov a tí sa budú aktívne zapájať.
Zmenila sa nejako táto škola za ten čas, čo si strávil v Anglicku?
Áno, určite. Najväčšiu zmenu vidím samozrejme v pedagogickom zbore. Nebolo to ešte tak dávno, čo som odišiel (2003) a polovica učiteľského zboru z mojich čias je preč. Kvalitatívne to neviem porovnať, keďže už nie som študentom. Ostáva mi dúfať, že skvelých pedagógov vystriedali aspoň rovnako dobrí. Škola tiež dostala nový, krajší look. Jedna vec ma však troška trápi. Mám pocit, že sa z chodieb vytratila angličtina a dúfam, že tento trend neplatí na hodinách. No a samozrejme je tiež oveľa väčší nepomer dievčat.
Ako si si po 6 rokoch opätovne zvykal na život na Slovensku?
V pohode. Chcel som totiž aspoň na niekoľko rokov zakotviť v domovine, takže som počítal s touto zmenou a preto bolo aj zvykanie si jednoduchšie. Mal som tiež šťastie na organizáciu pre ktorú pracujem. Najdôležitejšie je, či je človek spokojný v práci. Od toho sa odvíja všetko ostatné. Práca v Transparency International Slovensko ma veľmi baví, takže zvykať si na prácu na Slovensku a v Bratislave nebolo nakoniec až také ťažké, ako som si predtým myslel. Aj keď mnoho vecí na Slovensku síce nefunguje tak, ako by mohlo; nikdy to však nebude ideálne. Pre mňa je momentálne dôležitejšie byť s ľuďmi, ktorých mám rád, ako si iba plniť vrecká librami a piť čaj s mliekom o piatej. Je to síce náročnejšie, ale ja mám výzvy rád.
V čom sa líšia slovenskí študenti od tých anglických?
Je to rôzne. Mám pocit, že v Anglicku som stretol viac lajdákov, ale možno že keby som študoval výšku na Slovensku, tak by som mal úplne iný pocit. Keď to však porovnám so Sučanmi, tak môj ročník bol ozaj nabitý mozgami. Fungovala taká zdravá rivalita, ktorá nás ešte viac motivovala k lepším výkonom. Keďže som chodil v Anglicku na súkromnú strednú školu, tak väčšina žiakov tam to brala tak, že „nemusím sa veľa učiť, stačí prejsť, otecko to zaplatí a budem aj tak pracovať v rodinnej firme alebo cestovať po svete“. Na výške to už bolo iné. Stretol som tam už Angličanov zo všetkých vrstiev. V jednom sa však veľmi líšia anglickí študenti od tých našich. Nikdy som ich nezažil podvádzať alebo odpisovať z ťahákov. Je to však do veľkej miery spôsobené aj typom skúšok. Zatiaľ čo na Slovensku stále prevláda memorovanie, v Anglicku by mi za čistú reprodukciu textu dali nižšiu známku a do komentára by napísali „unable to apply own thinking“.
A na záver, čo je podľa teba dobrá motivácia pre študentov a profesorov?
V ideálnom svete by motiváciou pre študentov mali byť ich skvelí profesori a opačne. Mal by to byť obojstranný proces, keď profesor niečo očakáva od žiakov, ale aj žiaci od neho. V Sučany Alumni sme prišli s 2 súťažami (ocenenia Alumni Award), ktoré majú nielen oceniť tých, ktorí sa snažia ale tiež motivovať všetkých ostatných, aby sa snažili viac. Nežijeme v ideálnom svete, takže si uvedomujem, že keby nebolo finančnej motivácie, tak by bolo oveľa ťažšie motivovať jednotlivcov. Nevidím však na tom nič zlé. Dobré skutky a nadpráca si zaslúžia patričné ohodnotenie. A dnes sa bohužiaľ vatikánskou menou ďaleko nedostaneme. Myslím si, že dnes je ťažšie motivovať študentov a mladých ľudí ako kedykoľvek predtým. Študenti by síce nemali žiť v oblakoch, ale mali by si veriť a byť presvedčení o tom, že ak sa človek veľmi snaží a naozaj niečo chce dosiahnuť, tak sa mu to určite podarí.
Ivana Čerňanová, April 2010, rozhovor vyšiel v Potpourri 2009/2010
Ďalšie rozhovory s absolventmi si môžete prečítať tu.
Tomáš Jacko o 04:06