Kedy je štúdium skutočná výzva, koho počúvať v snahe dosiahnuť úspech a aké klady vidí na Sučanoch s odstupom času absolventka GBAS-u študujúca vo Francúzsku? Prečítajte si rozhovor s Mariannou Jagerčíkovou (ročník 2000-2005).
Kde vo Francúzsku študuješ?
Študovala som na univerzite v Grenobli 2 roky geológiu a v tom istom obore som pokračovala na École Normale Superieure de Lyon. No a teraz som v druhom ročníku doktorandského štúdia na univerzite Aix-Marseille.
A jazyk Ti nikdy nerobil problém, resp. po francúzsky si sa učila odmalička?
Franinu som mala len na GBASe. V 4. ročníku po maturách mi riaditeľstvo GBASu odsúhlasilo 3-mesačné prázdniny, ktoré som strávila z veľkej časti vo Francúzsku a tam som sa zdokonalila natoľko, aby som mohla vo francúzštine študovať. V podstate som si našla job počas letnej sezóny v reštaurácii v južných Alpách.
A teda Ty si sa rozhodla pre štúdium geológie. Čo ťa motivovalo alebo ako k tomu rozhodnutiu prispel GBAS?
Vždy som mala veľmi blízko k prírode. Počas štúdia na GBAS-e som sa venovala speleológii a odtiaľ ku geológii je len krôčik. A hlavne som chcela študovať niečo, čo mám skutočne rada! V SR som nechcela študovať, lebo som si vravela, že sa budem nudiť. Vtedy som frčala na myšlienke, že čím ťažšie podmienky, tým človek na sebe viacej pracuje, a tým pádom sa ďalej posunie. A do UK som nechcela ísť, lebo tam majú malé kopce. Rozmýšľala som nad Novým Zélandom, ako anglicky hovoriacou krajinou, no len je to ďaleko.
Ostala Ti táto ideológia až doteraz?
Už som trocha zlenivela.
Máš skúsenosti so štipendiami?
Ja som si štúdium auto-financovala prácou počas letných mesiacov a niektorých víkendov. Počas tretieho ročníka som mala sociálne štipendium od francúzskej organizácie CROUS, ktorá spravuje sociálne štipendiá
vo FR vo výške 150 Eur mesačne, čo mi stačilo asi tak na vlak. A z veľkej časti mi finančne pomohol môj frajer, ktorý so mnou odišiel do FR. A keďže už mal štúdiá za sebou, tak chudák robil. Stále mi nie je celkom jasné, či by som štúdium sama finančne utiahla, musela by som asi ešte viacej robiť pomimo. Ja som totiž do FR išla na vlastnú päsť, takže som bola mimo štipendií ponúkaných slovenskou alebo francúzskou vládou pre zahraničných študentov.
Znamená to, že štipendiá vo Francúzsku nemajú veľmi pestré zastúpenie?
FR je dosť sociálne založená krajina, štipká existujú, len som sa do žiadneho nevedela zmestiť. Napríklad ENS Lyon, kde som študovala 2 roky, ponúka zhruba 1000 eur mesačne zahraničným študentom, ktorí k nim prídu zo zahraničných univerzít. No a ja som k nim došla z francúzskej univerzity, a tak som bola bratá ako akýkoľvek francúzsky študent.
Myslíš si, že zahraničné univerzity sú lepšie úrovňou než tie slovenské? Viem, že si neokúsila študovať v SR, ale čisto hypoteticky.
Ja som tiež taká administratívna katastrofa, keď som videla, že dokážeme finančne prežiť, tak od istého momentu som prestala po štipendiách pátrať a vypisovať listy. V SR som neštudovala, no po diskusiách s
kamošmi som presvedčená, že je lepšie študovať v zahraničí. Ono by si to žiadalo odargumentovať však?
Tak čo napríklad vraveli tí kamoši?
Že na skúške z fyziky treba odrecitovať poučku. Na skúške z fyziky na ENS Lyon (čo je špičková škola) som mohla použiť všetky poznámky, knihy, osobný počítač (žolík po telefóne nebol povolený).
Kamošom by som asi navrhla dáky Erazmus pobyt, kvôli zmene k lepšiemu…
To určite! Ja som Erazmus nikdy nerobila a pritom sa ma všetci pýtali, či som Erazmus. Bola som na dvojmesačnej stáži v Taliansku, ktorá bola hodnotená ako samostatný predmet. Erasmáci, čo som tam postretávala, sa niekedy viac venovali večierkom ako štúdiu. To ale už závisí na vlastnej motivácii. A niekedy sa na takom večierku človek naučí viac ako na celodennej prednáške (hlavne ak po prvej polhodine už nedáva pozor). To mi pripomína, že najväčšiu devízu, čo mi dal GBAS je samostatnosť v štúdiu.
Hovorila si, že pracuješ popri štúdiách. Stíhaš teda aj to, aj to? Bolo niekedy nevýhodné, že si pracovala, pretože si nestíhala v škole?
To, že som robila, nemalo negatívny vplyv na školu, ale na moje prázdniny… Pracovala som hlavne počas prázdnin. Odpracovala som 7 letných sezón ako servírka v tej istej reštike, kde som prvýkrát prišla v štvrtom
ročníku na GBASe. No a aktuálne som na doktorandskom štúdiu, takže mám výplatu, prispievam na nemocenské a nezamestnanecké a prvýkrát snáď budem aj odvádzať dane.
Na Slovensko sa teda vraciaš len na Vianoce?
Ono to závisí, ale je to často cez Vianoce, niekedy cez Veľkú noc. Počas Vianoc býva problém, keď sneží, 1600 km je dlhá cesta, keď sú zlé podmienky na cestách. Ale teraz si môžem brať dovolenku a tú si môžem
naplánovať kedykoľvek v roku. Teda moje doktorandské beriem viac ako prácu než ako štúdium.
Ako by si poradila zvládnuť prijímačky na VŠ? Ty si sa ich tiež zúčastnila, či nebolo treba?
Vo FR je veľa paralelných systémov vysokoškolského štúdia. Ja som vstúpila do toho klasického “Université”, kde nie je prímacie konanie, ale kde sa každým semestrom znižuje počet poslucháčov. Po 1. semestri aj o polovicu. Po 2 rokoch som sa pripravovala konkurz na ENS Lyon, ktorá je považovaná za Grande École, a kde sú príjmačky ultraťažké. Pri príprave som používala francúzske učebnice, musela som dobehnúť cca
2 roky vysokoškolskej organickej chémie za 2 týždne (čo sa mi aj podarilo vďaka super hodinám chémie na GBASe s pánom Záborským). Písomné prijimačky sa mi podarili a bola som pozvaná na ústne, no tam mi chýbal tréning. Ale vzali ma aj tak, lebo vo FR obľubujú príjmanie na základe CV, motivačného listu a študijných výsledkov.
Aký bol Tvoj prvý ročník? Kým si sa zabehla, mala si problémy vypátrať čo ako funguje?
Najsamprv som nestíhala čítať/počúvať/písať po francúzsky na prednáškach, ale po niekoľkých týždňoch sa to upravilo. Musela som poriadne máknuť na matematike, pretože som ju nemala v posledných ročníkoch na GBASe a nie raz som oľutovala, že som pani Bošanskej napísala do dotazníka, že matika mi v živote bude slúžiť len na vyrátanie optimálnej dĺžky plota prihliadnuc na maximálnu rozlohu záhrady (možno ste to aj vy rátali v druháku?) Inak, maturity z francúzštiny v našom roku boli úplne katastrofálne. Písomnú časť som mala na 94% a z ústnej mi buchli 3 a to som popri tom bola 3 mesiace vo FR, bola som rozhodnutá študovať vo
FR a v živote som z ničoho známku 3 nemala. Na štúdium vo FR to samozrejme nemalo žiadny vplyv! Tam však môjmu maturitnému vysvedčeniu nikto nerozumel (lebo je také odlišné od toho, čo poznajú), ale každý rok odo mňa pýtajú fotokópiu (úradne preloženú), teda je dôležité, že ho mám a „toť vsio“.
Bola to veľká zmena oproti domáckemu prostrediu GBAS-u?
Ako som už spomínala, vtedy ma ťažké podmienky viacej motivovali. Oproti Gbas-u to bola určite zmena, čo sa ale nezmenilo, je štúdium v cudzom jazyku. Vždy som si vravela, že ak som dokázala študovať v angličtine, pôjde to aj vo francúzštine. Navyše odborné termíny sú relatívne blízke. Taktiež sa mi vždy páčilo, že Sučany sú v podstate vidiek. Avšak, keď som prišla na výšku do veľkého mesta, bol to pre mňa kultúrny šok, neznášam mestské prostredie! Preto aj teraz bývam v dedinke na úpätí hôr. Ale doktorandské robím v meste, takže tam chodím na “týždňovky”.
Ostala si v kontakte s bývalými spolužiakmi?
Aktuálne s nikým nemám žiaden kontakt, čo v podstate aj ľutujem a často myslím na mnoho ľudí (napríklad sa mi sníva s ľuďmi zo strednej školy). Možno keby som bola na Facebooku, tak by sa mi podarilo ľahšie udržiavať kontakty. Zo zvedavosti som sa prihlásila do Alumni. Dúfala som, že sa takto dozviem, kde koho kam odfúklo…
Mohla by si zhrnúť nejaké predpoklady pre úspešnú budúcnosť?
Počúvať samého seba a veriť v svoje schopnosti, c’est déjà pas mal.
Marianne ďakujeme za rozhovor a prajeme mnoho úspechov.
Veronika Lišková, Karis March 2012
Ďalšie zaujímavé rozhovory s úspešnými absolventmi si môžete prečítať tu.
Tomáš Jacko o 14:03